www.tomasveres.sk

Tam, obdobie kedy dni a čas plynúci v nich nemali štruktúru, systém. Preto ten chaos, preto tie spontánne nekoordinované pohyby rúk, nôh, pier. Nechal som okoliu, emóciám, pocitom určovať prítomnosť tak nekompromisne ovplyvňujúcu budúcnosť. Sledovanie všetkých tých negatívnych noviniek v televíznych správach, prejedanie sa nezdravým jedlom, neprimerané konzumovanie […]

Knihy sú ako ľudia. V živote som stretol množstvo ľudí. Avšak iba malé množstvo z nich si našlo miesto v mojom srdci. Nie že by som od nich očakával niečo viac, nie že by som hrdo kráčal s nosom hore… Proste, niekto Vám sadne viac, niekto Vás niečim obohatí a zásadne to zmení Vás a Váš život. Prečítal som stovky kníh, motivačné, osobný rozvoj, odborné, […]

Tam stovky rôznych možností rozptýlenia. Tam stovky rôznych príležitostí ako zísť z cesty a vydať sa nesprávnym smerom. Našťastie Ja, držím sa správnym smerom. Nepodlieham zvodným hlasom flirtujúcim s mojim smerovaním. Pevne sa posúvam malými krôčikmi tam, kam ma srdce ťahá. Napriek tomu, občas potreba vypnúť, načerpať inšpiráciu, pozrieť sa na svet, životné […]

Už od čias školy značný odpor k určitým dňom, obdobiam a otázkam súvisiacich s týmito dňami, obdobiami. Piatky, pondelky, prvé dni v škole po prázdninách, posledné dni školy pred prázdninami. Vtedy neznášal som tie dni, obdobia, pretože učiteľky pýtali sa pred celou triedou otázky na ktoré takmer všetci mali pozornosť, závisť vzbudzujúcu […]

Obyčajné dieťa z obyčajnej rodiny vyrastajúce v obyčajnej dedine pri neobyčajných susedoch. Nerobil som rozdiel v tom, či sa rozprávam so susedom, kamarátom, starkým, alebo cudzincom. Nevidel som rozdiel v tom, či sa so mnou rozpráva sused, kamarát, starká, alebo neznámi cudzinec. Neuvažoval som, nepremýšľal som nad ich vyslovenými slovami, myšlienkami, […]

Narodený do normálne rodiny. Do rodiny bez nóbl privilégií, no i tak pekné, šťastné detstvo. Oblečený do lacných, nie dobre padnúcich kúskov oblečenia často zdedených po staršom bratovi. Záležalo mi na to? Robilo mi to starosti? Rozhodne nie! Mal som zdravé ruky, nohy, zvedavé srdce, čo mi umožnilo túlať sa, hrať sa, spoznávať… Okolie ma priťahovalo svojou […]

Ako dieťa zvedavý. Živý. Obutý do túlavých topánok v ktorých otlaky neexistovali. Unaviť sa nemožné. Veď všade na okolo nespočetné množstvo podnetov doslova prosiacich o dotyk, konverzáciu. Pohľad. Učiť sa niečo neskutočne obohacujúce. Aj napriek dočasnej, aj napriek občasnej bolesti, prekvapeniam, modrinám. S príchodom školy, vzťah k učeniu […]