Ako dieťa zvedavý. Živý. Obutý do túlavých topánok v ktorých otlaky neexistovali. Unaviť sa nemožné. Veď všade na okolo nespočetné množstvo podnetov doslova prosiacich o dotyk, konverzáciu. Pohľad. Učiť sa niečo neskutočne obohacujúce. Aj napriek dočasnej, aj napriek občasnej bolesti, prekvapeniam, modrinám. S príchodom školy, vzťah k učeniu určitým spôsobom zmenený. Potreba čítať, počúvať, pamätať si tie a tie fakty, čísla, mená, udalosti. Únavné, nekonečné, k reálnemu životu mimo školské ľavice nepodstatné. Naučili ma počítať, naučili ma čítať, naučili ma písať. K čomu? Aby som v sebe niesol všetky tie vzorce dávnej minulosti?… Kto vie. Tak či onak odpor. Odpor ku knihám. Radšej filmy, videohry, hudba. To oni dokázali stimulovať krv v mojich žilách. Až raz túžba po inom, lepšom živote má priviedla k prečítaniu si rozhovoru v ktorom pre mňa zaujímavá osobnosť rozprávala o niečom doposiaľ v mojom okolí, živote nevídanom. Tá osobnosť rozprávala o živote v ktorom neexistuje žiadne šéf diktujúci čo, kde, Kedy a ako. Tá osobnosť rozprávala o živote v ktorom sloboda neznamenala dva dni v týždni. Záujem. Prebudila vo mne záujem, zvedavosť, túžbu zistiť ako. Bohatý otec, Chudobný otec – ak sa nemýlim, moja prvá kniha prečítaná s úprimným záujmom, láskou, chuťou.
Od toho momentu ktorý sa udial počas Strednej školy, prečítaných množstvo kníh. Kníh obsahujúcich lekcie, rady, príbehy, skúsenosti druhých. Pozeranie filmov, hranie video hier, stratili na sile, stratili význam. Veď na čo plytvať čas na niečo čo mi nič nedá späť… Čo mi neukáže niečo čo som doposiaľ nevidel. Knihy ma ovplyvnili, vyformovali. Vyučili v lepšiu, vzdelanejšiu ľudskú bytosť. Bez nich, žil by som život s rovnakým postojom. Bez nich, veril by som tým názorom, možnostiam, pravdám, spôsobom celý život nachádzajúcim sa okolo mňa. Nový pohľad na svet, život, bytie. Vďaka autorom, spisovateľom a ich myšlienkam vloženým na papier zistenie tam je viac. Tam je omnoho viac než som si dokázal predstaviť že je. Pár eur, pár hodín… To, čo okolie nebolo schopné, oprávnené dať mi, ukázať mi, ukázali mi, dali mi knihy za za pár eur, za pár investovaných hodín.
Strom. Nebyť kníh bol by som ako strom. Navonok každý rok meniaci svoj zovňajšok: účes, oblečenie. No vo vnútri by som bol tým istým nezmeneným pňom so stále rovnakým názorom, hodnotami, prioritami, pohľadom na seba a svet okolo seba. Našťastie nie som ako strom. Mením sa hlavne vo vnútri. Okolie vníma stagnáciu tam vonku. Kvôli rovnakému zovňajšku, ako pri poslednom dávnom stretnutí.
Celá debata | RSS tejto debaty