Pekná tvár. Mať ju, pre mnohých najväčší dar, víťazstvo. Pekná tvár. Pre mojich rovesníkov, pre mojich spolubojovníkov bojujúcich v inom boji než v akom bojujem ja, hlavná motivácia prečo sa ženú vpred cez všetky tie plytké zákopy. Mnohí z nich, považujú tých okradnutých o zrak za smoliarov. Ja, považujem tých, oslobodených o povrchnosť existencie za čiastočných sťastlivcov. Našťastie, nie som slepý, avšak mám pozmenený pohľad na svet a ľudstvo nachádzajúce sa tam vonku. Je to dar? Ťažko povedať. Občas sa to javí ako prekliate. Prekliate žitia v tejto dobe. Dobe, kedy hlavný parameter, ktorý musí spľňať ideálna partnerka, je pekná tvár. Sociálne siete preplnené dokonalými momentami zachytávajúcimi ešte dokonalejšie tváre. Zvádzajuce pohľady. Anjelské úsmevy. Našpúlené pery. Dychberúce pózy, výrazy. Jedna fotka. Tisíce lajkov. Tisíce komentárov vytvorených tisickami dvoriacich sa mužov posadnutých tou krásnou tvárou.
Občas, pristihnem sa ako sa nechám uniesť, vtiahnuť do toho konzumného života a venujem nejednej peknej tvári prázdny lajk. Lajk, ktorý pre mňa znamená obdiv, no pre tú na druhej strane znamená len prázdne číslo posilňujúce jej naivné ego definované nekonečným počtom prchavých impulzov. Našťastie vždy, skôr, či neskôr si uvedomím svoj zromantizovaný čin a vrátim sa nohami pevne na zem. Na zem, kde pekná tvár nie je všetko. Na zem, kde pre mňa internetové zoznamky, sociálne siete neponúkajú budúcu manželku. Prečo? Pretože obetavosť, lojalita, skromnosť, pokora, disciplinovanosť, dobrosrdečnosť sa nedá vryť pod hrubú vrstvu make upu. Tá pekná tvár mi neukáže charakter, osobnosť tam hlboko vo vnútri. Vidím to okolo seba. Dámy s peknými tvárami prezentujúce sa na vzdialenom internete ako dokonalé bytosti sa v reálnom živote, v reálnych krízach, situáciach topia. Topia sa vo vlastných nedokonalostiach, ktoré sa tak dychtivo snažia zamaskovať. Mimo kamier, mimo dohľad okolia, mimo verejnosti sa ich správanie náhle mení a zaroveň aj odhaľuje aké v skutočnosti sú. Veď na čo sa ďalej pretvarovať keď sa nikto nepozerá. Na čo predstierať dokonalosť keď ma nikto nevidí.
Na čo mám zdielať svoju životnú cestu s niekým, kto len dobre vyzerá, no v ťažkých bojoch, krízach sa stane príťažou, ktorá ma buď potopí ku dnu, alebo v tichosti zmizne a nechá ma napospas osudu. Chcem mať po boku niekoho, na koho sa môžem spolahnúť, niekoho, komu môžem dôverovať, niekoho, kto mi ochotne pomôže niesť plánované aj neplánované bremená a počas nesenia sa bude usmievať, pretože si je vedomá toho, že po prekonaní tejto výzvy sa z nás stanú lepšie, silnejšie osobnosti.
Existujú vôbec také ženy? Verím, že áno. Pre mňa, ideálna partnerka, športovkyňa, ktorá deň čo deň tvrdo maká na svojich cieľoch, snoch, disciplinovane sa zúčastňuje každého tréningu, prijíma obety vo svojom živote s vedomínm, že odrieknutie, vzdanie sa krátkodobého potešenia jej z dlhodobého hľadiska prinesie rast. Chcem mať pri sebe niekoho, kto šíri, vyžaruje dobro, dokáže sa pre svoje okolie rozdať, potlačiť sebeckosť. Chcem mať pri sebe niekoho, kto je ochotný vložiť do svojich cieľov a snov všetko s vedomím, že aj napriek tomu sa to nemusí podariť.
Raz, jedneho dňa, na tej tvári, ktorá bývala pekná pribudnú vrásky, ostarne, ochabne – stratí svoj pôvab, čaro, avšak charakter, to dobro, tá láskavosť, lojalita, obetavosť nevymiznú. Práve naopak. Prehĺbia sa. Rozrastú sa.
Viac na www.tomasveres.sk
Celá debata | RSS tejto debaty