www.tomasveres.sk

Napriek faktu, narodil som sa do rodiny, ktorá mi dala všetko, všetko čo som k životu, dospievaniu potreboval, cítil som nedostatok. Nedostatok objektov, ktoré by naplnili moje túžby, potreby. Začalo to s futbalom, v televízií som videl profesionálnych futbalistov obutých v najnovších kúskoch kopačiek. Vyzerali fantasticky, hrali v nich fantasticky. Preto viera mať na nohách najlepšie, drahé kopačky urobia so mňa skvelého futbalistu.Spoluhráči vo futbalovom klube, protivníci na ihrisku, nosili lepšie kopačky než aké som nosil ja. Preto túžba zbaviť sa tých škaredých, gumových, lacných kopačiek kúpených rodičmi. Vždy mi kupovali obuv, kopačky o niekoľko čísiel väčšie. Veď noha ti doraste. Nebudeme kupovať nové každý rok. Potom, oblečenie na Základnej škole. Tam, spolužiaci, žiaci oblečení do krajších, značkových uniforiem. Túžba, potreba vyzerať lepšie, nosiť kvalitné, dobre vyzerajúce oblečenie označené svetoznámym logom. Mmm. Pamätám si ako mi rodička kúpili kožené kopačky nike o pár čísiel väčšie. Stáli viac ako 2000 korún. Hneď cestou domov z obchodu ma rodičia vysadili pred zmrzlinou na ceste a prišiel som do telocvične kde mali chalani tréning pochváliť sa nimi trénerovi.

Urobili zo mňa lepšieho hráča? Rozhodne nie. Ani omylom. Mmm. Pamätám si ako som prišiel do školy v adidas teniskách, v adidas mikine zdedenej po staršom bratovi. Cítil som sa ako pán, neskutočne dobre. Samozrejme stále som chcel viac. Viac a viac. Nuž, ale rodičia mi to neumožnili. Nikto v našej domácnosti nenosil drahé, značkové oblečenie, topánky. Tak prečo by som mal práve ja byť tým extra vyvoleným. Prečo by mali svoje ťažko zarobené peniaze utrácať za nezmysli ako handry. Keď som chcel niečo viac, niečo lepšie, musel som si na to zarobiť. A zarobil som si. Brigádoval som na poliach, zbieral zeleninu –  cez víkendy, cez prázdniny. Zarobené peniaze „investované“ do oblečenia, obuvi. Áno, v tom období, túžba robiť dojem na druhých, kupovať/ byť zahalený do drahých uniforiem, vyvážať sa v drahých, hlučných autách…

Od tých čias ubehli roky. Dlhé roky. Som rád, že som za ten čas vyrástol. Zmenil sa. Aj keď do totálneho extrému, opaku ako počas obdobia tínedžera. Extrémne šetrenie. Opasok utiahnutý tak intenzívne, že pľúca nemali možnosť dýchať. Pešky prejdené dlhé kilometre v zlom, sychravom počasí, v zime, horúčave len aby som ušetril pár eur na taxík, MHD, odvoz. Silný hlad v žalúdku, strašidelné zvuky vychádzajúce z neho, uprednostnené pred kúpou nejakého jedla za pár eur. Čakanie na neskorší vlak len aby som ušetril na cestovnom lístku pár eur. Obetoval som svoj čas, pohodlie pred peniazmi. Vedel som, poznal som, aké to je tvrdo pracovať dlhé roky deň čo deň, šetriť si peniaze na niečo, čo malo priniesť ďalšie peniaze no na miesto zisku som všetko stratil. Možno preto tá stratégia.

Jesť v reštauráciách, dovolenka, nakupovanie – pre mňa cudzie slová, pojmy. Cieľ bol jasný: stať sa milionárom, finančne nezávislým. Nákupy, utrácanie, pohodlie – neboli rozhodne cestou ako k tomu dospieť. Nebol som ochotný zaplatiť 7 eur za obed v reštaurácií no bol som ochotný investovať tisícky eur do niečoho, čo by mi jedného dňa prinieslo omnoho viac peňazí. Nehľadal som pasíva, nevytváral som pasíva, výdavky. Všetká snaha, čas, úsilie venované tvorbe pasívneho príjmu. Nechápal som tých okolo mňa šoférujúcich 20,30 tisícové autá do práce v ktorej zarábali ani nie 9000 eur ročne. Dobrovoľne som sa zriekol luxusu, pohodlia, vyššieho štandardu. Myslel som z dlhodobého hľadiska. Radšej obetujem užívanie si teraz, vďaka čomu si budem môcť užívať potom za lepších podmienok s lepším pocitom.

Tieto dni, pracujem na svojom vzťahu k peniazom. Snažím sa nežiť v takom extréme. Pracujem na oprave svojho starého zmýšľania a formujem nové, zdravšie zmýšľanie. Naozaj ma finančne zruinuje ak si raz za čas doprajem jedlo mimo domov? Naozaj nedosiahnem finančnú nezávislosť ak neinvestujem tento mesiac o par eur naviac?

Tieto dni, urobil som veľké rozhodnutie. Toto rozhodnutie ma stálo množstvo peňazí. Dlhé roky som to oddiaľoval. No vonkajšie okolnosti ma prinútili prestať odkladať, nenechávať to na ten správny čas a urobiťʻ to teraz. Nebol to najpríjemnejší pocit vidieť zmiznúť z úctu tak vysokú sumu peňazí. Nuž, občas aj nepríjemné pocity sú súčasťou oslobodenia sa.

Áno, tam, stále mnoho životných aspektov ktoré musia byť nanovo vyformované. Dovolenka, cestovanie, „zábava“, Slová ktoré nepoznám. Nikdy som nebol ochotný utratiť peniaze, ťažko zarobené peniaze za ničnerobenie, za platenie druhým ľuďom, ľuďom za moje pohodlie. Ako? Nechápal som ako môže niekto zaplatiť kopu peňazí za týždeň, dva týždne úžasného života a následne sa vrátiť spať do svojho mizerného života. Radšej som obetoval ten týždeň, dva dočasného raja, pracoval som, investoval som s vierou, nádejou táto pracovitosť mi zabezpečí každodenný raj v celom roku. Raj deň čo deň. Bez potreby úniku. Bez potreby prestávky, oddychu.
Dokonca už varím, konzumujem väčšie porcie jedla. Zvolil som kvalitnejšie, výživnejšie suroviny. Kupujem si kvalitné kúsky oblečenia v zľavách uprednostňujúc kvalitu pred kvantitou. Doteraz, žil som skromný život aby som mohol šetriť a následne investovať peniaze. Hmm.

Možno, beriem život príliš vážne, možno neviem žiť život. Tak či onak, uvedomujem si hodnotu a moc peňazí. Preto s nimi narábam tak ako narábam.

Viac na www.tomasveres.sk