Patril som a stále patrím k tým šťastlivcom, ktorí môžu zjesť hocičo, akúkoľvek veľkú porciu jedla nekonečne krát denne a aj tak, moje telo bez známok obžerstva. Počas dospievania, preklínal som túto vlastnosť, ten rýchly metabolizmus. Nespolupracoval s mojou víziou, opačne, ničil ju. Nemohol som pribrať, nabrať svalovú hmotu, mohol som sa snažiť akokoľvek, nefungovalo to. Naivná viera, dráhe proteíny, gainery to zmenia. Mýlil som sa. Ručička na váhe nepribližovala sa, nestúpala bližšie k pravému okraju, svaly na končatinách nepribúdali, telo neempaticky chudé, ba čo viac, tvár pokrytá „príťažlivými“ pupákmi nazývanými akné. Áno, neboli rozosiate husto ako u niektorých prípadov, avšak ich prítomnosť na tvári trvala ešte nejaké obdobie aj po Strednej škole. Tak či onak, nikdy som sa hlbšie nezamýšľal nad tým, čo vkladám do svojich úst, čím kŕmim svoje telo. Nerobil som rozdieli v tom či je to slané, sladké, mastné, varené, pečené. Nebral som ohľad na to či som jedol pár minút, hodinu dozadu, či idem za chvíľu späť. Jedinou výnimkou laktóza, iba potraviny, jedlá obsahujúce laktózu som ignoroval.
Veril som, že cvičenie je dostatočný návyk ako byť zdravý, cítiť sa dobre, byť vo forme. Mýlil som sa. Celé tie roky som do seba doslova hádzal kamene, piesok. Len prázdne jedlá bez vitamínov, živín. Len prázdne jedlá, sladké nápoje ktoré na krátky čas umlčali hlad. Považoval som to za jednoduchý systém ako telo funguje. Hladnému telu dodám potravu, zasýtim hlad a hotovo. Nič viac nič menej. Až neskôr som si uvedomil, spozoroval na sebe, že žalúdok funguje rovnako ako mozog. To čo doňho vložím prinesie určité výsledky. Pozitívne prostredie, slová, rozhovory rovná sa pozitívny, pokojný život. Negatívne, toxické prostredie, slová, rozhovory rovná sa smutný, nešťastný život. Tá chutná pizza s lahodným cestom a ešte lahodnejším povrchom ma v moment prežúvania uspokojovala, avšak neskôr sa okolnosti zmenili. Z chutnej pizze v ústach sa stal ťažký, zbytočný kameň. Cítil som sa zle, unavený, nafúknutý a s každým ďalším nezdravým prehltnutým jedlom sa moje emócie, pocity, psychika zhoršovala. Z vnútra von. Hovorí sa že vonkajší život je zrkadlom vnútorného života. Súhlasím. Po zmene stravovacích návykov sa kožné problémy stali minulosťou. Zlé nálady a iné pochmúrnosti spojené so psychikou sa stali minulosťou. Nafúknuté brucho, tráviace problémy a iné pochmúrnosti spojené s trávením sa stali minulosťou.
Už som viac nejedol každú možnú chvíľu, už som viac nejedol polotovary, už som viac nekombinoval všetky jedlá ako by to bol šalát. Vytvoril som si systém. Investoval som čas do vzdelania. Investoval som čas, ticho do pozorovania seba samého, čo vyhovuje môjmu telu, čo moje telo akceptuje a čo nie. Prvé dní, týždne bez cukru náročné. Telo ma bombardovalo, zvádzalo ma nekalými technikami. Pocity malátnosti, podráždenosť, hlad, smäd. Ukrutný boj. Boj z ktorého som nakoniec odišiel ako víťaz ja.
Bez všetkého toho piesku, mŕtvych kameňov, sa cítim ako nikdy predtým. Nikdy som nejedol kamene z fast food reťazcov, nikdy som nepil kávu, nikdy som nepil alkohol okrem jedného pol deci fernetu počas dospievania. Keď sa okolie rozplýva nad tým, čo si objednajú z fast foodu nemám poňatia čo znamenajú tie názvy. Ba čo viac, vôbec nemám potrebu to vedieť. Tam bolo obdobie, kedy som sladkosť nejedol viac ako 2 roky. Tieto dni, poľavil som. Avšak, nie je to zadarmo. Konzumácia sladkosti, maškrty len ako odmena za niečo splnené, za splnený cieľ, dosiahnutý výsledok.
Viac na www.tomasveres.sk
Celá debata | RSS tejto debaty