Včera ubehlo osem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Pamätám si presne, kde som bol. V práci. V call centre.
Neprečítal som si to prvý. Povedali mi to kolegovia medzi dvomi hovormi.
Medzi obyčajným pracovným dňom zrazu nastalo iné ticho. Ťažšie.
Odvtedy ubehlo osem rokov.
Svet sa menil. A ja s ním.
Siahol som si na dno, o ktorom som netušil, že existuje.
Dno, kde sa človek usmieva, hoci sa vo vnútri rozpadá.
Zlyhal som. Postavil som sa.
Lietal som v oblakoch a padol nohami späť na zem.
V práci som zažil veci, ktoré sa niektorým nepodaria za celú kariéru.
Spoznal som ľudí, ktorí ma posunuli, aj tých, ktorí ma preverili.
Spoznal som seba. Nie tú pohodlnú verziu, ale tú, ktorá vzniká pod tlakom.
Naučil som sa hovoriť „nie“. A tým som si začal budovať vlastný smer.
December 2023. Streľba na Filozofickej fakulte v Prahe.
Home office. Firemný notebook. V slúchadlách Mac Miller.
A potom správy.
Sedel som so slzami v očiach. Hudba hrala, ale svet stíchol.
V ten deň som si povedal, že musím zmeniť nie svet, ale seba.A splnil som to. Zmenil som smerovanie aj budúcnosť, ktorú som si dovtedy kreslil.
Prešiel som si peklom, v ktorom som sa občas smial, aby som sa nezlomil.
Vyšiel som silnejší.
Včera som pozeral zápas – Fínsko proti Slovensku.
Spomenul som si na Pavla Demitru.
Presne viem, kde som bol, keď prišla správa o jeho smrti.
Stredná škola. Stará budova. Rozdávali nám učebnice.
Plakal som.
Dnes robím rozhovory s jeho priateľmi a spoluhráčmi.
Život sa potichu hýbe a zrazu stojíš na mieste, ktoré by si si kedysi netrúfol ani vysloviť.
Občas sa musím zastaviť a obzrieť späť.
Pripomenúť si cestu, ktorú som ubehol.
Vrátiť sa tam, kde sa to všetko začalo –
k slúchadlám v call centre,
k slzám na školskej chodbe,
k tichu pred obrazovkou.
Aby som si uvedomil, že dnes mám viac, než som kedysi požadoval.
Viac skúseností. Viac pokoja. Viac seba.
Svet si pamätá svoje tragédie.
Ja si chcem pamätať svoj rast.
www.tomasveres.sk
...á, ktosi kriesi majakovčinu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty