www.tomasveres.sk

Pár rokov dozadu som sa aj vďaka môjmu podcastu naučil hovoriť nie. Dovtedy som celý život mal to slovo na jazyku, avšak nikdy som nemal potrebnú odvahu ho vysloviť a čeliť následkom. Strach, že moje odmietnutie bude znamenať pre nich niečo, kvôli čomu ma nebudú mať radi. Strach, že moja odpoveď zakončená slovom nie urobí zo mňa sebca bez srdca.

Preto som dlhé roky hovoril áno. Aby som vyhovel druhým. Aby som bol tým dobrým, ochotným Tomášom. Uprednostňoval som druhých. Sabotoval som sám seba. Veľakrát som na to doplatil. Najhoršie asi, keď som skončil dlhé týždne na PN kvôli stresu z práce v ktorej mi ponúkli povýšenie o ktoré som nikdy nestál, no prijal som ho a robil som to, čo ma nerobilo šťastným. Ba čo viac, robil som s ľuďmi, ktorí ma vnútorne ničili. Výsledok? Zdravotné problémy, lieky, stres, úzkosť…

Potom, keď som sa naučil hovoriť nie, nastalo oslobodenie.
Ideš von na pizzu? Nie! Mám svoje vlastné plány – doma v tichosti pracovať na svojej budúcnosti a navyše držím diétu, pizza je odpad pre moje telo.
Urobíš mi toto? Nie!. Je to tvoja úloha. Využi obednú prestávku tak ako ja na prácu.

Slovo nie, mi dalo množstvo času a priestoru pre seba. Nechodil som von do hlučnej spoločnosti. Nejedol som nezdravé jedlá. Nechodil som na dovolenky. Neplytval som časom a energiou na činnosti bez lukratívnej návratnosti.

Takto som žil dlhé roky. Sústredený na seba a na svoje ciele.

Až donedávna. Musím priznať, rok 2025 bol pre mňa veľmi odlišný – život meniaci. Okrem iného, porušil som svoj zvyk hovoriť nie a povedal som áno. Povedal som áno životu. Vďaka tomu, stretol som osobu, ktorá ma značne ovplyvnila, zasiahla. Nikdy by som tú osobu nestretol ak by som nepovedal áno. Musel som sa naučiť a stále sa učím hovoriť životu áno.

Ísť von na večeru ? Áno. Veď tých pár hodín vonku ma nijako neukráti. Práve naopak. Poskytne mi príležitosť stretnúť nových ľudí, zažiť niečo nové, vidieť a cítiť niečo nové.

Nedávno som si prvýkrat pozrel film Yes Man. Fantastický film. Vo veľa veciach som sa našiel. Žil som v bubline. Ak sa to dá vôbec nazvať žitím. Úspech. Ambície. Ciele. Nič iné som nepoznal. Po ničom inom som nepriahol. Dovolenka? Zábava? Relax? Až jedného dňa keď budem dostatočne bohatý, úspešný. Dovtedy nie !

Nemám na mysli to áno, ktoré ma ešte viac zahltí prácou, zničí moju povesť, alebo sabotuje moje kroky a cestu. Mám na mysli to áno, ktoré rozbije môj stereotyp, rutinu, zónu pohodlia a ukáže mi iné aspekty života, ktoré som doposiaľ považoval výhradne ako privilégium pre tých, neúprosne pracujúcich deň čo deň na budúcnosti, ktorá možno nikdy nepríde. Nuž, uvedomil som si, ja nie som robot. Sebarozvoj a ambície bez žitia života nie sú sloboda, ale tichá forma väzenia.

Stačilo tak málo a z disciplíny sa stal útek pred životom.

www.tomasveres.sk