www.tomasveres.sk

Bývalá Slovenská krasokorčuliarka, Účastníčka Zimných Olympijských Hier Oľga Beständig rozpráva svoj životný príbeh v ktorom spomína na detstvo, začiatky v športe, školské obdobie, Olympijské Hry, motiváciu, životné rozhodnutia …

Vaša cesta sa začala 2.5.1979, do akej rodiny ste sa narodili?

Narodila som sa myslím si, že do krásnej rodiny. Maminka mi hovorila taký príbeh, preto mi občas povedia, že som taká čerešňa,lebo maminka vtedy nevedela, že je tehotná a povedala, že jedla čerešne tak sa mamine narodila čerešňa. Ale narodila som sa do športovej rodiny. Veľmi poctivých, slušných ľudí a športovo založených. Tatino robil karate, bol vynikajúci karatista. Mamina bola basketbalistka – pivotka. Nie vysoká, ale ona bola pivotka a práve preto nás v podstate rodičia viedli k športu, teda mňa s mojim bratom, preto hovorím my, lebo sme obaja s bratom športovali a teda brácho bol mojim partnerom dlhé roky.

Okrem toho, že Vás rodičia viedli k športu, tak Vás vychovávali v tom zmysle, že Oľga môžeš dokázať všetko čo chceš, alebo drž sa pri zemi nemaj veľké očakávania od seba?

Rodičia nás vždy vychovávali k veľkej pokore a vždy k tomu, že keď chceme niečo dokázať musíme makať a drieť. Že nič nám nespadne k nohám, nikto nám nebude rozbaľovať červené koberce a čakať len na nás a že je všetko len a len o nás aby sme spravili čo chceme a na to aby sme to dosiahli potrebujeme makať. Tým ako nás viedli v podstate k športu, tak vždy nám prizvukovali: nestačí len športovať, musíte sa aj učiť aj niečo do tej hlavinky nacpať, lebo to, čo máme v hlavinke nám nikto nezoberie. Majetky, čokoľvek proste je pominuteľné, ale tá hlava nám zostáva vždy. Čiže taká tá stredná cesta, aj ten šport aj tá hlava vždy museli byť v rovnováhe, takže nebolo to o tom môžeš dokázať čokoľvek, respektívne rob čo chceš, ale pokora a tvrdá práca.

Z vášho uhľa pohľadu akým dieťaťom ste boli?

Ťažko povedať, lebo ja až teraz keď mám syna tak si tak občas ako pozriem to zrkadlenie. Až teraz mu chápem trošku viacej, že dieťa nepadá ďaleko od stromu a ako to vlastne funguje, aký je ten vzťah rodič – dieťa. Ja ani teraz nie som asi úplne najjednoduchší človek, ale nie preto, že by som bola zlá, ale som veľmi tvrdohlavá, že keď si niečo zaumienim, alebo mám predstavu v nejakej sfére, lebo nie vo všetkom to tak je, ale sú veci v ktorých mám absolútne na 100 % jasno a mňa neposunie ani tonový balvan. Nič. A asi som bola taká aj keď som bola mladšia a potom taká tá vzpurnosť, tá južanská troška povaha, my máme korene v Chorvátsku a potom je to ešte mixnuté s Nemeckom,lebo babina z tatinovej strany a dedo z tatinovej strany majú Nemecké korene a babina Chorvátske, tak tento mix toho takej výbušnosti, tvrdohlavosti, tak asi rodičia to nemali vždy jednoduché so mnou vzhľadom k tej tvrdohlavosti, ale ja si vždy tak poviem, že veľmi túžim po tom, aby raz moje dieťa malo so mnou takú dôveru akú mali neskôr rodičia voči mne, pretože som nikdy nebola dieťa ktoré by navonok a vonku spôsobovalo nejaké prúsery, také tie pubertálne. Mali sme vždy veľmi veľa programu pretože sme veľa športovali a na také hlúpostičky nebol čas. Čiže ja som sa nejak extrémne neflákala a ak som začala chodiť trošku von, však normálny život ako každý mladý, tak som nikdy nepotrebovala intervenciu rodičov, ani v škole, že by za mňa nejaké veci išli riešiť, alebo že by som vonku urobila nejaký prúser, alebo že by som chodila opitá domov a tak ďalej… Takže v tomto hľadisku myslím, že rodičia so mnou nemali nikdy problém. Zas na druhej strane som mala úžasnú podporu v takých tých úletoch, čo sa týka módy, vlasy a takéto všelijaké záležitosti…

Celý inšpiratívny rozhovor si môžete bezplatne vypočuť na Spotify, iTunes – podcast Po Živote s Tomášom Verešom
Spotify
iTunes

Za odber, hodnotenie podcastu budem vďačný.